Separačná úzkosť

V prvých mesiacoch a rokoch života prechádza dieťa obrovským vývojom, a to fyzickým aj psychickým, a jedným z období, ktorým si všetky deti prejdú, je takzvaná separačná úzkosť. Môže to byť pre rodičov veľmi vyčerpávajúce obdobie, najmä ak dieťa doteraz netrávilo čas s niekým iným než s opatrovateľskou osobou (zvyčajne mamou) úplne bez problémov, avšak je to dôležitá súčasť vývoja dieťaťa a mali by sme mu vychádzať v ústrety, vždy keď sa dá. Čo je separačná úzkosť, kedy nastáva a ako ju prekonať?

Čo je separačná úzkosť

Hneď ako sa opatrovateľská osoba stratí z dohľadu dieťaťa (či už mimo domu alebo len do inej miestnosti), dieťa si myslí, že ju už nikdy neuvidí, a dostáva sa do úzkosti. Zároveň chce dieťa skúmať okolie (je mobilnejšie, väčšinou už začína loziť po štyroch), ale muselo by sa vzdialiť od mamičky, a tak sa dostáva do vnútorného konfliktu. Separačná úzkosť je znakom zdravého vývoja a vytvorenia pevného puta medzi matkou a dieťaťom. Je to však náročné obdobie, ktoré netreba podceňovať. 

Kedy nastáva separačná úzkosť

Od 6 mesiacov dieťa rozozná známe a neznáme tváre a fixuje sa na opatrovateľskú osobu (najčastejšie matku). Následne medzi 7. a 8. mesiacom nastáva separačná úzkosť, ktorá môže v menšej či väčšej miere pretrvávať až do 3 rokov veku dieťaťa alebo prichádza vo vlnách. Môže sa objaviť až okolo 18 mesiacov veku dieťaťa a okolo 2 – 2,5 roka veku dieťaťa. Prípadne sa môže objaviť po nejakej väčšej stresovej situácii, napríklad po nástupe do jaslí/detskej skupinky, narodení súrodenca alebo sťahovaní do nového bytu/domu. Výnimkou však nie sú ani deti, u ktorých separačná úzkosť trvá aj po nástupe do škôlky alebo do školy.

Prejavy separačnej úzkosti

Nie len plač znamená, že dieťa prechádza separačnou úzkosťou. Možnými prejavmi sú:

• hysterický plač pri odchode matky,
• strach z cudzích ľudí,
• neschopnosť zaspať bez mamičky,
• časté nočné budenie alebo nočné mory,
• pomočovanie,
• strach z tmy,
• záchvat hnevu,
• nechuť do jedla,
• dieťa chce byť neustále nosené a schováva sa za matku.

Ako prekonať separačnú úzkosť 

Treba venovať dieťaťu čas, lásku, pochopenie a najmä kontakt, aby sa úzkosti zmiernili a postupne vymizli. 

• Začať postupne trénovať odlúčenie, nechať dieťa strážiť napríklad babičku a len krátko, na začiatok stačí aj polhodinka.
• Hrať sa na schovávačku - napríklad schovať tvár za ruky a vykúkať.
• Vždy sa s dieťaťom rozlúčiť a povedať mu, kam idete a kedy sa vrátite, a potom to treba dodržať.
• Vytvoriť si s dieťaťom odchádzací rituál.
• Dieťa by malo prežívať odlúčenie na mieste, ktoré pozná a cíti sa tam bezpečne.
• Neopúšťať dieťa, keď je choré alebo hladné.
• Chodievať s dieťaťom veľa medzi ľudí, aby vedelo, že existujú aj ďalší cudzí ľudia a nemusí sa ich báť.  
• Nehnať na dieťa, každé potrebuje inak dlhý čas na zmenu.
• Je potrebné, aby bol na odlúčenie pripravený aj rodič. Deti vycítia akúkoľvek neistotu a okamžite na ňu reagujú. 

Niektorí rodičia zaznamenajú extrémnu separačnú úzkosť, niektorí vôbec žiadnu. Veľmi záleží na temperamente dieťaťa a jeho vzťahovej väzbe k opatrovateľskej osobe, preto sa deti v tomto nedajú porovnávať. Veľmi dôležité je dieťa nijako nekarhať za jeho správanie, nenechať ho vyplakať samé, ale podporiť ho a dať mu dostatok času, aby si separačnou úzkosťou prešlo tak, ako potrebuje. 

Vďaka dnešnej informovanosti rodičov sa dá toto obdobie zvládnuť bez nereálnych očakávaní a pomerne v pokoji. Ak to bude skôr búrlivé a fyzicky vyčerpávajúce, vedzte, že o pár mesiacov už na to budete spomínať s láskou, ako bolo na vás to maličké dieťa prilepené a potrebovalo len čas a váš náruč.