Prečo dieťa nechce spať v postieľke

Uspávanie detí je pre množstvo rodičov veľká téma. Sú deti, ktorým stačí položiť do postieľky, pustiť im nad hlavou kolotoč s melódiami, dať cumlík do pusy, odísť a ony samy zaspia. Oveľa viac je však detí, ktoré to majú inak, trvá im to dlhšie, potrebujú viac kontaktu a skrátka si s detskou postieľkou nerozumejú. Aké sú dôvody, prečo deti nechcú spať v postieľke a čo s tým robiť?

Možné dôvody a ako ich riešiť

• Reflux - bábätká s refluxom radšej spinkajú vo zvislej polohe, keď ich má rodič na ramene a akonáhle ho položí do postieľky, hneď sa zobudí. Žiaľ, táto poloha im vyvoláva reflux, čo im je nepríjemné. Cez deň sa to dá vyriešiť nosením v šatke/nosiči. Na nočný spánok pomôže upraviť sklon postieľky tak, aby bola hlavička vyššie než nohy. Ale zase nie príliš, aby bábätko v postieľke nesjíždalo dole. Matrac je možné podložiť knižkami alebo špeciálnym klinom.
• Problém s krčnou chrbticou - pri pôrode mohlo dôjsť k blokáde na krčnej chrbtici a bábätká majú potom problém ležať v kľude na rovnom, najradšej majú náruč rodiča alebo šatku/nosič. V tomto prípade je ideálne navštíviť fyzioterapeuta alebo osteodynamiku, prípadne aj kraniosakrálnu terapiu a blokádu odstrániť. 
• Separačná úzkosť - deti okolo 8-12 mesiacov majú takzvanú separačnú úzkosť, keď nezvládajú odlúčenie od mamičky, či už je to cez deň v bdelom stave alebo pri večernom zaspávaní. Separačná úzkosť sa môže dostaviť aj neskôr, a to vo veku 1,5-2,5 roka. V tomto období môžete skúšať a trénovať len krátke odlúčenia, pri ktorých bude dieťa vedieť, že sa zase vrátite (odchod na wc, do vedľajšej miestnosti, hra na schovávačku atď.) Na spánok je vhodné počkať pri dieťati, kým nezaspí, môžete ho uspávať vo veľkej posteli a potom preniesť alebo si ho vziať prechodne do postele a spať všetci spoločne. 
• Negatívne emócie spojené s postieľkou - dieťa sa môže v noci budiť napríklad kvôli nočným hrôzam alebo môže mať zlé sny a nemusí mu byť príjemné byť v postieľke samo. Na toto pomôže určite spoločné spanie, či už vo veľkej posteli alebo s prisunutou postieľkou bez bočnice k veľkej posteli.
• Rastúce zúbky - pre deti je pohodlnejšie spať vo zvislej polohe, pretože ich zúbky menej bolia. Pri raste zúbkov deti najradšej zaspávajú v náručí s hlavou na ramene, v šatke alebo v nosiči. Na zúbky môžete vyskúšať rôzne gély alebo homeopatiká, masáž ďasien, chladivé hryzadlá, častejšie dojčenie. Na nočný spánok pomôže spoločné spanie, vďaka ktorému dieťa rýchlejšie zaspí, aj napriek tomu, že sa bude častejšie budiť. 

Spoločné spanie

Ak dieťa netrápi nejaký fyzický problém, kvôli ktorému nechce byť odložené do postieľky, potom je tým najlepším riešením pre všetkých spoločné spanie. Je to tá najprirodzenejšia vec, ktorú my, ako jediní cicavci, odmietame. 

Mnoho rodičov sa bojí, že svoje dieťa zľahnú, ale to sa vďaka rodičovským inštinktom nestane. Možno sa vám prvých pár nocí nebude spať úplne pohodlne, pretože budete stále hľadať vhodnú polohu na spánok, ale uvidíte, že vám to spolu pôjde. 

Spoločné spanie má mnoho výhod, ako napríklad pohodlnejšie nočné dojčenie, dieťa sa naladí na dych matky a nezabudne dýchať (prevencia SIDS), mamička sa väčšinou úplne nezobudí a má teda kvalitnejší spánok. 

Ak vás spoločné spanie láka, potom zaobstarajte väčšiu posteľ, aby ste sa do nej všetci zmestili, a na ňu namontujte zábrany, vďaka ktorým bude vaše dieťa v bezpečí a vy budete môcť pokojne spať. Prípadne prisuňte postieľku bez bočnice k vašej posteli a kedykoľvek vás bude dieťa potrebovať, dostane sa k vám bez problému a rýchlo.

Keď nechcete spať spoločne v jednej posteli

Niektorí rodičia nie sú fanúšikmi spoločného spania, majú ľahký spánok a potrebujú mať svoj priestor, boja sa, že už dieťa z postele nedostanú (paradoxne potom väčšie deti chodia k rodičom do postele, pretože im ten kontakt chýba) atď. Čo teda môžete vyskúšať:

• Dávať dieťa spať do postieľky aj cez deň, aby sa tam hralo a cítilo sa tam bezpečne.
• Postieľku majte v spálni alebo prisunutú bez bočnice k manželskej posteli, aby sa dieťa necítilo osamotené. Je to síce spoločné spanie, ale nenarúša priestor manželskej postele. 
• Pri väčších deťoch môžete kúpiť už väčšiu posteľ a prisunúť ju k manželskej alebo ju nechať trochu ďalej, aby na seba rodič s dieťaťom dosiahli a v prípade potreby sa mohli chytiť za ruku. 

Najdôležitejšie je skúšať presun postupne, netlačiť na pílu a keď to nejde, tak to jednoducho prijať, pretože to často najviac pomôže a začnú sa diať zmeny samy. Deti totiž vycítia, že rodičia sú v napätí, že sú nervózni a nechcú ich potom nechať od seba odísť. 

Užívajte si spoločné chvíle, síce sa môže zdať, že to nikdy neskončí, ale verte, že každé dieťa dozreje k osamostatneniu a vy budete na spoločné zaspávanie a maznanie v posteli s láskou spomínať.