Dula

Pôrodná dula

DULA. Je tu pre nás, keď potrebujeme, a podporuje nás. Dnešný diel našej série M15M bude venovaný práci duli. A koho iného by sme mali vyspovedať než odborníka v odbore! Dula Míla Kastner Martínková nám prezradila, aké je to byť dulou, a svoje skúsenosti z pôrodníc. 

Aká je konkrétne úloha duly pri pôrode a prečo by si mala budúca mamička pri pôrode priať dulu?

Spolupráca duly a ženy začína vždy už v tehotenstve. Dula sa ideálne s oboma budúcimi rodičmi pripravuje na pôrod a obdobie po pôrode. Pri pôrode potom dula podporuje ženu a partnera počas celého trvania pôrodu. Sprevádza rodičov celým procesom pôrodu. Dula vysvetľuje, čo sa deje a čo sa bude diať, čo býva pre rodičov veľmi dôležité a upokojujúce. Dula chápe pôrodný dej a vníma, aké zásadné je psychické aj fyzické pohodlie rodiacej ženy. Tým, že dula pozná ženu lepšie než personál pôrodnice, je jej starostlivosť lepšie prispôsobená želaniam a potrebám ženy a žena ju tiež prijíma pozitívnejšie.

 

Ako prebieha spolupráca s dulou? Stretnete sa s budúcou mamičkou ešte počas tehotenstva, aby ste si vypočuli všetky jej pôrodné aj popôrodné želania? 

V ideálnom prípade sa so ženou stretneme už v prvej polovici tehotenstva, keď si všeobecne prejdeme jej želania a predstavy a dohodneme formu spolupráce. Nasledujú ďalšie stretnutia, na ktorých je zvyčajne prítomný aj osobný sprievod ženy (partner/partnerka), a kde sa pripravujeme na priebeh pôrodu, ale aj na dojčenie a starostlivosť o bábätko.

 

Ako ste sa stali dulou, čo vás k tomu viedlo?

K práci duly ma priviedli moje pôrody. Mám za sebou spolu tri a po prvých dvoch som cítila potrebu lepšie pochopiť, čo sa okolo pôrodu deje, a byť schopná ísť dianiu naproti. Zistila som, že moja predstava, že všetko vyriešia lekári, bola mylná a že úplne zásadné je, ako sa k tomu postavím ja sama.

 

Ako dlho trvá kurz pôrodnej duly a aká je jeho náročnosť?

Absolvovala som kurz v Českej asociácii duli. Prezenčná časť kurzu trvá jeden rok. Následne pokračuje supervidovaná prax pod vedením skúšenej duly konzultantky, ktorá je ukončená certifikačnou skúškou. To zvyčajne trvá ďalší približne 1 rok.

Kurz sa koná cez víkendy, takže je možné absolvovať ho aj v prípade, že je žena sama matkou. Obsahovo je kurz veľmi komplexný, ale zvládnuteľný pre každého, kto má o profesiu duly skutočný záujem.

 

Aký bol váš vlastný pôrodný príbeh? Mala ste sama pri pôrode dulu, alebo ste o nej uvažovala?

Ako som spomínala vyššie, k profesii duly ma priviedli moje pôrody. Prvý pôrod bol veľmi stresujúca záležitosť, ktorú sprevádzali dohady lekárov a zmätky. Samotný pôrod nakoniec prebehol cisárskym rezom, po ktorom nasledovala deväťhodinová separácia od môjho syna a ťažkosti s rekonvalescenciou. Nasledujúci pôrod v 21. týždni tehotenstva bol úplná hrôza, keď ani personál nemocnice netušil, ako jednať so ženou, ktorej umiera dieťa. Ďalšie tehotenstvo potom predstavovalo výzvu a túžbu po normálnom pôrode, ktorú sa vďaka usilovnej príprave a odhodlaniu môjho tretieho syna podarilo naplniť. Môj tretí pôrod je pre mňa dodnes zdrojom sily a odhodlania a bol aj impulzom, prečo som sa stala dulou.

Sama som sa o profesii duly dozvedela až v rámci príprav na tretí pôrod. V tom čase som o práci duly vedela veľmi málo a sama som dulu pri pôrode nemala. Dnes by som si ju určite prizvala.

 

Na vašich stránkach uvádzate, že pôrody s dulou bývajú kratšie a majú lepšie výsledky - čím to je?

Je to tým, že žena je vo väčšom pokoji a dôvere. V rámci prípravy na pôrod prechádzame možné situácie a scenáre vývoja. Nechystáme sa do boja, ale na spoluprácu so zdravotníkmi. Dobrá príprava tela a mysle je základom pre hladký pôrod. Treba vedieť, že pôrod nemožno vymyslieť a naplánovať, ale je potrebné rešpektovať predovšetkým činnosť bábätka, ktoré je tvorcom celého diania.

 

Je možné, že efekt je opačný v prípade, že dula (či už z akéhokoľvek dôvodu) nemôže k pôrodu doraziť? Môže sa mamička cítiť viac v strese vo chvíli, keď sa spoliehala na prítomnosť duly?

Takéto situácie, keď dula nemôže prísť, sa samozrejme môžu stať. Dula môže napríklad ochorieť alebo rodí viac žien naraz. Správna príprava ženy a duly bude vždy túto situáciu zahŕňať. Dopredu je vždy dohodnuté, ako žena situáciu vníma a či chce prípadne zástup od inej duly.

Ak je všetko vopred vyjasnené, žena potom nemá problém s tým, že dula nepríde. Mojím cieľom je, aby boli rodičia tak dobre pripravení, že situáciu zvládnu dobre aj sami, pretože nikto predsa nevie, čo sa stane a či napríklad nepríde opäť Covid.

 

Ako veľmi náročné je pre vás sprevádzanie pri pôrode?

Pre mňa osobne je najnáročnejšou časťou sprevádzania obdobie tzv. pohotovosti. To znamená, že som pre daných rodičov od 38. týždňa tehotenstva stále na telefóne a stále pripravená vyraziť k pôrodu. Nemôžem odísť nikam ďaleko, moja rodina a môj muž držia vlastne pohotovosť so mnou. Všetci neustále počítajú s tým, že môžem kedykoľvek na akokoľvek dlho jednoducho zmiznúť. Samotné sprevádzanie pri pôrode je časť práce, ktorá ma obrovsky napĺňa a baví. Napriek tomu, že nočné bdenie a nočné návraty autom bývajú tiež náročné.

 

Stalo sa Vám už niekedy, že ste sa dostali do konfliktu s personálom pôrodnice, pretože nebolo rešpektované prianie rodiacej ženy?

Stane sa, že o veciach diskutujeme a snažíme sa hľadať kompromisy. Konflikty pri pôrode nič nevyriešia a naopak zvyšujú mieru stresu pre všetkých, čo je niečo, čomu sa chcete ideálne úplne vyhnúť.

Osobne zastávam názor, že je potrebné sa dobre pripraviť a ísť do pôrodnice s reálnymi očakávaniami. To dnes býva niekedy problém, pretože veľa ľudí na internete ženy doslova navádza k nereálnym požiadavkám. Našou prácou je ženu informovať o tom, aké sú optimálne prístupy vzhľadom na najnovší výskum, ale tiež jej povedať, kde žena takúto starostlivosť dostane. Rozdiely v prístupoch jednotlivých pôrodníc sú totiž až priepastné. Takže sa oplatí vyhľadať dulu už len kvôli konzultácii praxe na danom pracovisku. Veľa vecí sa navyše dá dohodnúť aj vopred. Väčšina zdravotníkov je ústretová k dohode, keď zistia dôvody, prečo je niečo potrebné riešiť aj trochu neštandardne.

 

V akom stave je aktuálne české pôrodníctvo a čo by ste vy vnímali ako krok vpred?

Vnímam neustále zmeny a snahu o vzájomné pochopenie. Niekde to ide rýchlejšie, niekde menej. Budúcnosť vidím v tzv. rodinných izbách, kde žena môže tráviť začiatok pôrodu v súkromí so svojím partnerom/partnerkou a napríklad aj dulou, a kde spolu potom môžu rodičia byť aj nasledujúce dni po pôrode. Niektoré pôrodnice tieto služby už ponúkajú.

Taktiež verím, že všetkému pomôže dobrá komunikácia a vzájomný rešpekt.

 

Ponúkate na svojom webe predpôrodné kurzy - je podľa vás potrebné sa vopred na pôrod pripravovať?

Rozhodne to odporúčam. Pôrod síce nejde naučiť, ale dá sa opísať, je možné si množstvo vecí ukázať a vyjasniť. Je dobré mať reálnu predstavu o tom, čo ma čaká a napríklad aj o tom, čo potom budem robiť s bábätkom. Na to sa často zabúda :)

 

Ako vaše predpôrodné kurzy prebiehajú a čo sa tu ženy dozvedia? Je kurz v niečom iný než ostatné kurzy?

Kurz je zameraný predovšetkým na praktické skúsenosti a zručnosti. Tým, že sama aktívne sprevádzam k pôrodom, mám prehľad o tom, aké sú v danej pôrodnici zvyklosti. Preberáme aj to, ako dobre zvládnuť tehotenstvo, ako pripravovať telo a myseľ, čo robiť pri pôrode, aby si žena čo najviac uľavila, pripravíme aj sprievod, aby bol súčasťou procesu zrodenia a aktívnym pomocníkom. Samozrejme sa však venujeme aj príprave na dojčenie a starostlivosti o bábätko.

Kurzy sú buď skupinové, alebo sa stretávame individuálne. V rámci covidu som pripravila aj on-line verziu kurzu.

 

Svoj web ste nazvali pohodový pôrod - je vôbec možné, aby celý proces pôrodu a následne šestonedelie prebehol „v pohode“? :)))

Verím, že to možné je. Zažila som to u seba aj pri pôrodoch svojich klientiek. Pohodový však neznamená ľahký. To by som rada zdôraznila. Ide o to, ako vnímame celý proces, a to aj spätne. Či z pôrodu máme pocit pohody, posilnenia, alebo napríklad až traumy. Mojím cieľom je, aby rodičia vnímali pôrod čo najviac ako pohodový.

Čo sa týka šestonedelia, tam je to zložitejšie. Šestonedelie ženy je posvätné obdobie, ktoré je však u nás veľmi podceňované a príprava naň je vo všeobecnosti minimálna. Oddelenia šestonedelia v pôrodniciach situáciu mnohokrát skôr zhoršujú a ženy prepúšťajú domov väčšinou v nie úplne dobrom stave, či už psychickom, alebo fyzickom. Úplne zásadne tu chýba následná popôrodná starostlivosť v mieste bydliska rodičov, ktorú by hradila poisťovňa. My duly môžeme aj tu prispieť k zvýšeniu pohody, jednak dobrou prípravou, alebo aj osobnou prítomnosťou v rodine.

 

Aký máte názor na oddelenie šestonedelia v Českej republike? Je niečo, s čím ste sa stretli a úplne s tým nesúhlasíte, a naopak niečo, čo vás milo prekvapilo?

Trochu som už odpovedala vyššie. Je pár oddelení, ktoré podávajú solídny výkon. Vo všeobecnosti je však štandard oddelenia nízky. Stretávam sa s tým, že ženám sa odovzdávajú rozporné a zastarané informácie najmä ohľadom dojčenia. Nie je výnimkou, keď žena od sestier počuje, že nesmie dieťa nadojčiť skôr ako za dve až tri hodiny. Čo je nehorázny nezmysel, ktorý už dávno neplatí a bol výskumami dávno vyvrátený. Žiaľ, nadväzujúce vzdelávanie detských sestier v oblasti dojčenia je na tragickej úrovni a mnohokrát chýba úplne.

Na druhej strane treba spomenúť mnoho sestričiek, ktoré sa mamičkám venujú s láskavosťou, starostlivosťou a pochopením, čo sú kvality, ktoré sú v tomto období úplne na nezaplatenie. Tým by som chcela fakt veľmi poďakovať.

 

Čo by ste poradili ženám, ktorých pôrod neprebehol tak, ako si predstavovali, a nesú si od pôrodu určité trauma?

Verím, že je vhodné s tým aktívne pracovať. Ideálne v rámci terapie psychoterapeuta, ale je možné začať napríklad aj s dulou, ktorá je vyškolená tak, aby rozpoznala, či je potrebná starostlivosť odborníka. To teda platí o naše duly z Českej asociácie dúl.

 

Ako dula ponúkate aj laktačné poradenstvo - existuje všeobecná rada, ako po pôrode čo najlepšie a najrýchlejšie začať dojčiť? 

Ideálne je byť s bábätkom čo najviac v kontakte koža na kožu, udržiavať kontakt koža na kožu aj pri dojčení a prikladať bábätko k prsníku kedykoľvek sa o dojčenie prihlási, a to na tak dlho, ako to potrebuje.

 

Čo by ste poradila žene, ktorá sa rozhodne pre domáci pôrod?

Aby si včas našla pôrodnú asistentku (PA) a ideálne dulu. Domáci pôrod je podľa výskumov rovnako bezpečný ako pôrod v pôrodnici, ale pri dodržaní určitých podmienok. Žena musí byť počas celého tehotenstva v starostlivosti PA, je potrebné, aby bola úplne zdravá a aby mala realistické očakávania. Dobre pripravená žena na domáci pôrod bude zmierená s tým, že sa môže stať, že kedykoľvek môže byť potrebný presun do pôrodnice.

 

Aký je váš názor na skorší odchod mamy z pôrodnice - teda odchod na reverz?

Je to niečo, čo určite podporujem, ale opäť za rozumných podmienok. Je vhodné, aby žena, ktorá chce odísť skôr než za 72 hodín od pôrodu, mala dohodnutú následnú starostlivosť PA a vždy rozumne zvážila svoj stav a stav bábätka. Ak je všetko v poriadku a žena má zabezpečenú podporu doma, tak odchodu nič nebráni a ja ho vnímam rozhodne pozitívne.

 

Čo by ste poradila mamičkám, ktoré sa v pôrodnici necítia dobre a namiesto radosti z nového prírastku zažívajú skôr stres z celkovej situácie?

To sa niekedy stáva a je fajn, keď okolie situáciu vníma a chápe. Je vhodná opäť starostlivosť odborníka. Dohodnúť návštevu duly alebo komunitnej PA, ktorá si so ženou a rodinou pohovorí. Prípadne môže ženu podporiť v následnej starostlivosti ďalší odborník. Tieto situácie sa často podceňujú a prehliadajú, ale je mnoho žien, ktoré po pôrode pociťujú zmätok, smútok a stres. Opäť by som spomenula vhodnú prípravu už pred pôrodom, ktorá obsahuje aj informácie o šestonedelí a jeho úskaliach, vrátane kontaktov, kam sa obrátiť, keď by sa žena necítila dobre.

 

Posledná otázka: čo by mala urobiť maminka po príchode z pôrodnice domov, aby čo najlepšie zvládla túto obrovskú životnú zmenu, popôrodnú rekonvalescenciu a skok do inej životnej etapy?

V prvých týždňoch by mala mať žena vopred zabezpečenú podporu a pomoc. Sama by sa potom mala starať iba o bábätko a seba, v obmedzenej miere venovať pozornosť súrodencom bábätka, ďalej dobre jesť a piť, ale hlavne spať, kedykoľvek to bude možné. Všetko ostatné buď počká, alebo to má robiť niekto iný.

V ďalších týždňoch je vhodné sa nebáť myslieť na seba a postupne si vyhradiť čas na seba, svoje koníčky či starostlivosť o seba. Nie je zdravé chcieť sa obetovať pre rodinu na úkor svojho vnútorného pokoja a pohody. Zdravá rodina máva vo svojom centre zdravú a spokojnu mamu. To je podľa mňa dlhodobý kľúč k pohodovej rodine :)