Vojtova metóda s Editou Knotkovou

Vojtova metóda - strašiak alebo pomocník?

Vojtova metóda, teda „Vojtovka“, je v českých pomeroch metóda viac než známa, používaná a dlhými rokmi overená. Ide o reflexné cvičenie, používané najčastejšie u dojčiat. Má svojich priaznivcov aj odporcov. Poďme si spoločne zodpovedať tie najpálčivejšie otázky, ktoré sa okolo nej objavujú a skúsime tejto technike trochu „nazrieť pod pokrievku“.

Čo to je? Ako to vlastne funguje?

Dovolím si na objasnenie zabehnúť trochu do histórie tejto metódy - až k jej vzniku. Profesor Vojta si vtedy všimol (a vlastne úplnou náhodou), že keď sa jednému z neurologicky postihnutých detí zatlačí na ramená, povolia mu kolená a ono spadne. A pretože to bol muž veľmi hlbavo, začal tieto pohybové súvislosti a zákonitosti skúmať do hĺbky. Empiricky skúšal, ako nervové dráhy neurologicky zasiahnutých detí reagujú na to, keď im zdvihne hlavu, pokrčí nohy, stlačí tlakový bod. Zistil tak, že na tele existujú body, ktoré pri nastavení tela do určitej pozície spustia vždy rovnaké pohyby. A z týchto pozorovaní Vojtova
metóda vychádza. Veľmi zjednodušene povedané môžeme tvrdiť, že dokážeme vyprovokovať presne popísanú hybnosť z popísaných pozícií stimuláciou reflexných zón - skrátka môžeme telo presvedčiť, aby urobilo pohyb, ktorý potrebujeme, aj keď taký pohyb (či motorický program) mozog nevie urobiť, alebo ho nepoužíva. Kedy je Vojtova metóda indikovaná? Majú sa ňou liečiť všetky dojčatá? Vojtova metóda sa primárne používa u detí, ktoré sú diagnostikované s nejakým stupňom klinickej diagnózy označenej ako Centrálna Koordinačná Porucha - CKP. Diagnostika prebieha na podklade komplexného neurologického vyšetrenia neurológom alebo fyzioterapeutom. Vojtova metóda je indikovaná pri CKP stupňa 3 a 4. Môjmu dieťaťu nebola diagnostikovaná CKP a aj tak cvičíme „Vojtovku“. Je to zle? Deti s CKP nie sú jedinou skupinou detí, na ktorú sa Vojtovka uplatní. Oveľa častejšie
použijem Vojtovu metódu u mladších detí. Čím nezrelejší nervový systém majú, tým efektívnejšia je Vojtova metóda, skoršie ošetrenie problému a kratšia nevyhnutnosť cvičenia, pretože sa jeho pohybový deficit nemá čas zafixovať a ďalej sa bude vyvíjať normálne. Do tejto kategórie patria aj predčasne narodené deti - sú automaticky ohrozené neideálnym vývojom, a preto môžu byť indikované na „Vojtovku“ aj bez akejkoľvek diagnózy. Vojtova metóda sa tiež používa na základe diagnostiky, keď je dieťa „pohybovo chudobné“, chcelo by daný pohyb vykonať, ale jeho telo mu to z nejakého dôvodu neumožňuje. Vojtova metóda môže variabilitu pohybu obohatiť o potrebný pohybový vzor a tým mu umožniť sa ďalej vyvíjať.

Začali sme cvičiť Vojtovku, ako dlho ju budeme cvičiť?

Na túto otázku vám nemôže odpovedať nikto - a niekedy ani váš terapeut. Sú deti, ktoré cvičia niekoľko týždňov, sú deti, ktoré musia cvičiť niekoľko mesiacov. Niektoré z terapie nikdy úplne „nevypustíme“. Všeobecne záleží na diagnóze dieťaťa, dôvode, pre ktorý cvičíte, a závažnosti postihnutia.

Všeobecne sa lepšie pracuje s bábätkom, ktoré je maličké a má veľmi nezrelý nervový systém, než s batoľaťom, ktoré už má pohybové vzory zafixované a má veľkú silu. Dieťa mi pri Vojtovke kričí, je to nutné? Bolí ho to? Vojtovou metódou dieťa nútime vykonávať pohyb, ktorý jeho telo nedokáže vytvoriť samo. Väčšinou rodičom hovorím, že by na mňa tiež kričali, keby som ich teraz donútila spraviť tridsať angličákov. A bábätko nám inak nevie povedať, že sa mu táto „posilňovňa“ nepáči. Intenzita cvičenia sa nastavuje individuálne - od jemnej stimulácie u bábätiek s refluxom a predčasniatok, až po „poriadnu makačku“ u osemmesačného batoľaťa.
Vždy je potrebné zhodnotiť, či je „menšie zlo“, keď mi bude dieťa 4x denne pri terapii kričať, alebo bude väčšinu dňa frustrované z toho, že nedokáže vykonať pohyb, ktorý by urobiť chcelo, ale telo mu v tom bráni. Pri centrálne zdravých deťoch (bez neurologického postihnutia)
dokáže správne vedená Vojtova metóda pomáhať veľmi rýchlo a aj z ukričaných a nespokojných bábätiek urobí zase spokojencov.

Existujú aj iné prístupy než Vojtovka? Prečo práve Vojtovku a nie niečo iné?

Vojtova je vo svojej domovine veľmi rozšírená metóda a trúfam si povedať, že aj dosť často nadužívaná. Vždy by mala byť indikovaná po dôkladnom vyšetrení a cvičiacemu rodičovi by mala byť poskytnutá náležitá podpora a vždy musí pochopiť, prečo pomáhame bábätku Vojtovkou, ako to urobíme a čoho sa snažíme dosiahnuť. Je to extrémne náročná metóda pre rodiča aj dieťa, ale v niektorých aspektoch je to skutočne nenahraditeľný zázrak. Je to totiž naozaj jediná metóda, ktorá nám dá priamy prístup do centrálneho nervového
systému dieťaťa a priamo povie mozgu, akým spôsobom sa má hýbať. A to sa, žiaľ, zatiaľ akýmkoľvek iným prístupom nahradiť nedá.
Ak má dieťa menší problém, nebýva potrebné pristúpiť k Vojtovej metóde a môžeme mu pomôcť aj pomocou metód z ACT, Bobath konceptu či ďalších metód. Optimálne je metódy kombinovať a prispôsobiť dieťaťu terapiu na mieru, vybrať mu z rôznych konceptov presne to, čo potrebuje. Vždy dbajte na to, aby mal váš terapeut zodpovedajúce vzdelanie.

Pár slov na záver:
Nedá mi to, aby som na záver nepripojila osobnú skúsenosť s Vojtovou metódou z rodičovského pohľadu. Môj syn sa narodil s polohovou asymetriou a sama som bola z role terapeutky zrazu v role cvičiacej mamy. Videla som, ako sa o jednu rúčku nedokáže efektívne oprieť a ako ho to štve. Vždy bol tak trochu „hraničný“ a aj pri správnej manipulácii sa jednoducho nevyvíjal symetricky a bolo mu potrebné pomôcť Vojtovkou. Až do obdobia samostatného lezenia si prešiel štyrmi intenzívnymi niekoľkotýždňovými „Vojtovskými vstupmi“, keď som mu vždy len pomohla prekonať pohybový blok a potom som ho zase „nechala žiť“. Vždy počas intenzívneho cvičenia to bolo náročné hlavne organizačne - zrazu sa deň točil okolo cvičenia, dieťa sa nedá dať nikomu na stráženie, na návštevy len ku kamarátom, ktorí pochopia, že si požičiam stôl a odcvičím u nich kričiace dieťa. Bábätko si zvykne, vie, že hneď ako zatlieskam, tak má odcvičené a môže si ísť zase
hrať a rýchlo sa upokojí. Ja vidím, že dokáže dosiahnuť svoj cieľ bez frustrácie - a to za všetku námahu a nepríjemnosti stojí.