Príznaky únavy u bábätiek

Prvý mesiac po narodení prospia bábätká takmer celý deň a nie je tak náročné ich uspávať. Väčšinou zaspia pri dojčení, keď ich hladíme po hlavičke, vďaka bielemu šumu alebo aj len tak zatvoria oči, keď sú unavené. V ďalších mesiacoch sa im už predlžuje čas, počas ktorého nespia, a prejavujú známky únavy, ktoré nám signalizujú, že je čas ísť spať a pomôcť im so zaspávaním. Aké sú najčastejšie známky únavy a čo robiť, keď ich prehliadneme a dieťa sa prestane zvládať?

Bežné známky únavy u bábätiek

U bábätka sa môžu objaviť len niektoré známky alebo ich je viac a postupne na seba nadväzujú. Najčastejšie ide o:

• zívanie,
• začervenané obočie,
• šúchanie očiek,
• ťahanie za ušká,
• zahľadený výraz,
• odvracanie sa od očného kontaktu,
• mrnčanie,
• strata záujmu o hračky,
• plač.

Bdeliace okná u bábätiek

Niektoré deti môžu byť podľa vyššie opísaných známok únavy už prestimulované alebo ani žiadne známky neprejavujú. V tomto prípade je dobré sledovať bdeliace okná, teda obdobie od prebudenia do ďalšieho zaspania a v tento čas dávať dieťa spať. Bdeliace okná sa s vekom predlžujú, preto je potrebné byť každý mesiac v strehu, aby sme sa nepokúšali uspať ešte neospalé dieťa.

Pozor na prestimulovanie dieťaťa

Nie raz sa každému rodičovi stalo, že nestihol dať dieťa včas spať a to sa takzvane prestimulovalo. Je to veľmi nepríjemná situácia ako pre dieťa, tak pre rodiča. Dieťa sa nedá upokojiť a rodič môže strácať nad situáciou kontrolu. Prestimulované dieťa spoznáte podľa:

• plaču, ktorý sa nedá upokojiť - dieťa väčšinou zaspí až vtedy, keď prestane plakať, spánok však nebude mať kvalitný ako keby zaspalo včas;
• dieťa má problém zaspať, prípadne zaspí, ale vzápätí je opäť hore a uspávate nanovo;
• dieťa je naopak hyperaktívne a nevie sa upokojiť;
• nedá sa odložiť z náručia, inak hneď plače.

Prestimulovanému dieťaťu môže pomôcť biely šum, tmavé prostredie (aby nebola prílišná stimulácia), kontakt s rodičom (šatka či nosič), dojčenie, pokojný rodič, ktorý zvládne tento niekedy až nekončiaci plač.

Spánok môže byť u niektorých detí naozaj alchýmia. Sú deti, ktoré zaspávajú pod hrazdičkou alebo pri jedle, iné potrebujú veľké upokojenie, pocit bezpečia a pomoc zavrieť očká. Mohlo by sa zdať, že s deťmi, ktoré zaspávajú samy, je to jednoduchšie, takých však nie je veľa alebo takto zaspávajú len určitý čas, kým sa im spánok nevyvinie a nezmení. Je prirodzené, že deti potrebujú našu pomoc a je na nás, aby sme im ju tých prvých pár rokov poskytovali, pretože neskôr nás už večer pri posteli potrebovať nebudú a nás by to mohlo mrzieť. 

Nejde zastaviť čas, dá sa však zmeniť náš prístup k našim deťom. Prajeme pohodové uspávanie vašich detí a keď sa to niekedy náhodou nepodarí, tak nevešajte hlavu, všetci to tak máme.