Prečo nepoužívať chodítko na prvé krôčiky

Chodítok je na našom trhu nepreberné množstvo a veľa rodičov sa žiaľ ani nezamyslí nad tým, že by mohlo ich drobčekovi skôr ublížiť než pomôcť s prvými krôčikmi. Prečo chodítka neodporúčame ako vhodnú pomôcku pre deti?

Čo je to chodítko?

Je to pomôcka, ktorá by podľa výrobcov mala pomôcť dieťaťu s chôdzou. Malo by sa vďaka nej naučiť chodiť a ešte k tomu skôr než bez chodítka. Dnes sú na trhu navyše takzvané multifunkčné chodítka. Takže okrem “podpory” chôdze je možné ich využiť aj ako jedálenské stoličky alebo ako hracie pulty s rôznymi aktivitami. Marketingovo to vyzerá ako skvelá vec, lenže vo výsledku dieťa nebude vedieť, čo má s touto vecou robiť, a bude to preň mätúce. Ideálne je mať vždy pomôcku na konkrétnu aktivitu, aby si dieťa mohlo precvičovať a sústrediť sa len na tú jednu činnosť.

Prečo teda nepoužívať chodítko?

Jednoznačne preto, že dieťaťu nepomôže chodiť skôr. Na to, aby dieťa zvládlo samostatnú chôdzu, je potrebné, aby malo spevnené všetky potrebné svaly na tele. A práve chodítko tomu vôbec nepomáha. Dieťa v ňom naopak nezapája tieto svaly a preťažuje iné. Ďalej potom hrozí, že bude mať dieťa ťažkosti s vývinom bedier, pretože postavenie nožičiek v chodítku nie je správne.

Vaši rodičia či kamaráti vám môžu argumentovať tým, že chodítko používali a že sa to nijako zle neprejavilo na tele. Žiaľ, to sa môže ukázať až o niekoľko rokov a nikto to už nebude dávať za vinu chodítku. Môžu sa totiž objaviť ťažkosti s bolesťami chrbta, migrény či dokonca ploché nohy. 

Čo používať namiesto chodítka?

Nič. Dieťa si na to skrátka príde samo. Ani vedenie za ruky by nemalo byť veľmi časté, pretože to vývoj neurychlí. Už od narodenia sa bábätká učia napodobňovaním a sú od prírody zvedavé, takže chcú robiť pokroky a spoznávať nové veci, nové pohyby, chcú sa naučiť to, čo vedia rodičia. Začínajú dvíhaním hlavičky, prvým vzpriamiem, druhým vzpriamiem atď., až sa im podarí postaviť na obe chodidlá. Následne chcú dosiahnuť na predmety okolo nich, tak začnú obchádzať nábytok. Tým si opäť spevňujú všetky potrebné svaly a potom, keď si budú isté, vyrazia bez držania. U každého dieťaťa to trvá inak dlho a my by sme na ne nemali tlačiť. Všetko má svoj čas, niektoré deti začnú samostatne chodiť ešte pred prvými narodeninami, iné sa odhodlajú až v roku a pol. Oboje je v poriadku. 

Môžete závidieť susedke od vedľa, že jej Pepík už dávno chodí a vaša Anička sa sotva plazí po štyroch. Ak však Anička prechádza správne a postupne psychomotorickým vývinom, potom je to v poriadku a potrebuje dlhší čas, aby sa postavila a začala s prvými krôčikmi. Je možné, že Pepík nebude rozprávať ešte v troch rokoch, zatiaľ čo Anička už bude dávno behať a sama zvládať riekanky. 

Nelámte si teda nad tým príliš hlavu a dajte tomu čas. No a ak vám bude niekto ponúkať chodítko, či už ako darček alebo vám ho bude chcieť prenechať po svojich deťoch, tak s úsmevom odmietnite. A ak predsa len chodítko máte, potom ho pošlite o dom ďalej.