Kedy inokedy nosiť dieťa, než keď je maličké, bezbranné a unesiete ho. Kedy inokedy, keď nás najviac potrebuje. Žiaľ, tlak okolia je taký veľký, že množstvo čerstvých mamičiek dá na rady ostatných namiesto svojej materinskej intuície, pretože sa jednoducho boja, aby si svoje bábätko nerozmaznali a ono si nezvyklo na nosenie. Poďme sa na to pozrieť trochu detailnejšie, ako je to teda s tým rozmaznávaním a nosením?
Láskou nerozmaznáš
Nosenie v šatke či nosiči, časté chovanie, spoločné spanie, dojčenie na požiadanie. Všetky tieto aktivity sú pre bábätká prirodzené a je to pre ne forma lásky, ktorú potrebujú, aby sa mohli v budúcnosti osamostatniť. V krajinách Južnej Ameriky, Afriky aj Ázie sú bežnou súčasťou všetkých domácností, ktoré majú deti, a nikto sa nad tým vôbec nepozastaví, tak ako u nás. Našťastie doba aj informovanosť napredujú a čoraz viac rodičov rešpektuje potreby svojich detí a nenasleduje výchovu svojich rodičov.
Novorodenec potrebuje kontakt
Pre novorodené bábätká sú prvé tri mesiace, takzvaný štvrtý trimester, na tomto svete veľmi dôležité. Z bruška poznajú len teplo, hojdavé pohyby, tesný kontakt s maminkou a jej vôňu. Po narodení potrebujú to isté, aby sa dobre adaptovali. Potrebujú sa cítiť v bezpečí, čo kočík ani postieľka nespĺňajú.
Nosenie novorodenca má navyše pozitívny vplyv na tvorbu laktácie, mamička sa s bábätkom po pôrode lepšie zžije, vďaka tesnému kontaktu sa bábätko naladí na dych mamičky, takže nie je potrebné kupovať monitor dychu a vďaka väčšiemu vyplavovaniu hormónov lásky mamička pociťuje menšie bolesti pri zavinovaní maternice a ďalšie a ďalšie výhody.
Dať dieťa do postieľky alebo do kočíka a nechať ho vyplakať je skôr kontraproduktívne. Dieťa síce prestane po pár dňoch plakať, ale to vôbec neznamená, že je zrazu samostatné. Zistí tým len to, že jeho potreby (kontakt s maminkou, jej teplo a vôňa) nie sú dôležité a že radšej bude šetriť energiu, než plakať, pretože aj tak nebude vypočuté. Bude sa zdať ako dobré bábätko, ktoré neplače a vyzerá spokojne, a to predsa chce každý rodič. Lenže neskôr si bude hľadať formy pozornosti iným spôsobom a nebude mu vadiť ani negatívna pozornosť, keď bude napríklad mamičku zlostit, pretože hádže vecami, kope okolo seba, jedlo rozotiera všade po stole a pod. Prípadne si bude vynahrádzať kontakt s maminkou častejším nočným budením.
Dojčatá naozaj nemožno rozmaznať. Áno, môže si zvyknúť na nejaký štýl uspávania, napríklad hojdanie alebo nosenie, ale to sa dá postupne zmeniť, keď vám to prestane vyhovovať. Je to len o vás, o mamičke a bábätku, ako si to medzi sebou nastavíte.
Batoľatá potrebujú tiež kontakt
Ak unesiete aj väčšie batoľa, tak ho noste, kým sa len dá. Samozrejme mu nebráňte v chôdzi alebo jazde na odrážadle, ale keď bude potrebovať poponiesť, potom mu svoju náruč s radosťou doprajte. Ak to práve nie je možné, pretože nesiete napríklad nákup, tak ho aspoň objímte a povedzte mu, že by ste ho radi niesli, ale teraz to žiaľ nejde a potrebujete, aby ešte chvíľu išlo samo alebo si sadlo do kočíka. Možno z toho bude uplakaná scéna, ale to k detskému svetu jednoducho patrí. Zvládanie emócií je pre batoľatá veľká téma a my rodičia by sme mali byť ich sprievodcami a pomôcť im všetko prežiť, nie ich emócie potláčať a zosmiešňovať.
Kedy sa dieťa stane rozmaznaným
Dieťa sa stane rozmaznaným v prípade, že si nestojíte za svojimi hranicami. Napríklad chce dieťa bonbón a vy mu ho nedovolíte, tak začne kričať, plakať, hádzať vecami a vy mu radšej, aby bol pokoj, ten bonbón dáte. No a dieťa to nabudúce skúsi znova. Alebo budete napríklad od dieťaťa chcieť, aby si upratalo hračky, a potom mu pustíte rozprávku. Ono to neurobí alebo uprace len niečo málo a vy mu rozprávku aj tak pustíte. Nabudúce teda bude vedieť, že rozprávka bude, aj keď nič neuprace. Takýchto situácií je veľa a dieťa bude jednoducho skúšať, kam až môže zájsť. Na vás je teda stáť si za svojím rozhodnutím a keď bude dieťa plakať, potom s ním tú emóciu prežite. Nič viac preň v tej chvíli nemôžete urobiť, ak teda nechcete, aby bolo rozmaznané a plačom či krikom si zabezpečilo všetko, čo chce.
Skôr či neskôr sa osamostatní
Dojčatá nedokážu s rodičmi manipulovať a plač je jediným komunikačným prostriedkom, ktorý s rodičmi majú. Nosením ich teda určite nerozmaznáte, preto sa vôbec nebojte nosiť ich, kedykoľvek budú potrebovať.
Deti sa oveľa skôr osamostatnia, keď si naplnia potrebu kontaktu. Často sa potom stáva, že väčšie deti chodia v noci alebo nadránom k svojim rodičom do postele a chcú byť s nimi v blízkom kontakte, pretože ich potreba stále nie je naplnená. Deti, ktoré spia s rodičmi už od malička, to často nepotrebujú.
Preto noste a chovajte svoje deti podľa svojej materinskej intuície a uvidíte, že na toto obdobie budete o pár rokov s láskou spomínať.
Napísať komentár
Táto lokalita je chránená testom reCAPTCHA a vzťahujú sa na ňu pravidlá ochrany súkromia a podmienky poskytovania služby hCaptcha.