Ako a kedy presunúť dieťa do vlastnej izby

Rodičia majú často veľké očakávania, čo sa týka skorého osamostatnenia dieťaťa a následne môžu byť nešťastní, že sa im nedarí dieťa presunúť do vlastnej izby bez plaču a vyplakávania. Univerzálna rada bohužiaľ neexistuje. Ako teda na to?

Zvládne spať celú noc

Sú deti, ktoré zvládajú spať celú noc už veľmi skoro, či sú dojčené alebo na umelom mlieku. Ak sa vám dieťa budí až nad ránom, môžete ho skúsiť presunúť do vlastnej izby už teraz. Problém, ktorý môže nastať, je ticho a pokoj, ktoré bude mať dieťa v izbe a môže preň byť napríklad v cudzom prostredí náročné spať. 

Skúšať to postupne

Spanie vo vlastnej izbičke môžete vyskúšať napríklad na jeden z denných spánkov, aby keď sa dieťa zobudí, nebude vydesené, že je v miestnosti samo a ešte k tomu v tme. Keď si na spanie v izbičke cez deň zvykne, môžete to vyskúšať aj na noc.

Po 1. narodeninách

Často sa na internete píše, že je vhodné dieťa presunúť po 1. narodeninách. Nie je to však úplne šťastné riešenie, pretože dieťa môže v tomto období prechádzať separačnou úzkosťou a takéto odlúčenie by úzkosti ešte viac prehĺbili a navyše predĺžili čas, počas ktorého sa dieťa so separačnou úzkosťou vyrovnáva. V prípade, že má dieťa ešte staršieho súrodenca, ktorý už je na vlastnú izbičku zvyknutý, môžete mladšieho skúsiť presunúť, pretože tam nebude samo. 

Keď na to bude dieťa pripravené

Ideálnym riešením je počkať, až na to bude dieťa pripravené a samo si povie, že by chcelo spať vo vlastnej izbe. Neznamená to, že už za vami nikdy nepríde do spálne, ale je to prvý veľký krok, ktorý je navyše nenútený zo strany rodičov. 

V tehotenstve je to rizikové

V prípade, že čakáte ďalší prírastok do rodiny, tak skúste dieťa presunúť čo najskôr, aby to nebolo krátko pred pôrodom a dieťa potom nemalo pocit, že je od vás odstrčené. Môže sa následne v noci začať budiť s plačom a volať vás. Nebude totiž chápať, prečo môže spať bábätko s vami v spálni a ono musí spať samo v izbičke. 

Ak ste tehotná a nechce alebo nemôžete staršie dieťa presúvať do vlastnej izby, potom si zaobstarajte väčšiu posteľ, upravte spálňu a doprajte všetkým možnosť spať spolu. Pretože spoločné spanie je veľmi prirodzené a krásne. Navyše to nebude trvať dlho, deti sa dostanú do puberty a už vás potrebovať nebudú. Na spoločné chvíle potom budete len spomínať. 

Či vás k presunu do vlastnej izby núti okolie alebo si hovoríte, že už by sa to vaše dieťa malo naučiť, potom sa riaďte svojou intuíciou. Dieťa z vás vycíti prípadnú neistotu a nepôjde to vôbec hladko. Spoločné spanie, či už v jednej miestnosti alebo v jednej posteli, nie je nič výnimočné a hlavne je to len a len vaša vec. Robte to, čo vám vyhovuje, a netrápte sa nevyžiadanými radami, tie budete najskôr dostávať aj o ďalších 20 rokov, keď už bude vaše dieťa dávno dospelé.